Ako som chcel predávať hru

Tvorba hier je môj koníček. Ale keďže je človek zamestnaný, sú tu i ďalšie povinnosti a i ďalšie koníčky, tak tvorba hoci i veľmi amatérskeho počinu trvá dosti dlho. Jedného dňa som sa rozhodol urobiť hru, v ktorej ovládate vlak. Vzhľadom na časové možnosti, moje schopnosti a skúsenosti (a určitú ješitnú snahu robiť si všetko sám, namiesto toho, aby som si napr. kvalitné textúry len tak stiahol z netu) som okamžite zavrhol predstavu namakaného realistického simulátoru s dychberúcou a detailnou grafikou a namiesto toho som pred sebou videl jednokoľajku hadiacu sa jednoduchou krajinou, kde budete podľa cestovného poriadku zastavovať na zastávkach uprostred ničoho. Keďže menej detailná grafika sa lepšie vyníma na malých displejoch smartfónov (tá jednoduchosť tam tak nebije do očí), rozhodol som sa robiť to primárne pre Android.

Ale tento článok nevznikol za účelom popisu samotnej tvorby. Keď už bola hra hotová (nakoniec mi to nedalo a pustú krajinku som predsalen obohatil nejakými objektami, pridal semafóry, výhybky, iné vlaky na trati a nejakú tú animáciu pre pobavenie), tak že reku len tak zo srandy ju šupnem na predaj. Predsa, keď niekto niečo vyrobí (nech je to čo aká blbosť), tak má snáď právo to i predávať (a druhá strana to má právo nekúpiť). Herný engine Unity (free personal edition) sa komerčnému využitiu nebráni (pokiaľ zisk neprekročí určitú hodnotu, čo mi asi nehrozí) a veci ohľadom Google Play boli taktiež vcelku zrozumiteľné. Takže ešte treba zabezpečiť, aby to bolo v súlade so Slovenskou legislatívou. Keďže s najväčšou pravdepodobnosťou mi to nezarobí ani na suchý chleba a maximálne mi to hodí len pár eur, beriem to ako malé privyrobenie a teda by to malo byť v cajku a riešiť vlastne nič nemusím. Veď bežne si babky privyrábajú predajom vajec na trhu, mamičky pečú torty, či hačkujú dečky, ktoré potom sem tam niekomu predajú, pubertiacky nerdi na svojich stránkach "ryžujú" pomocou reklám AdSence (alebo ťažia kryptomeny), či tí tvorivejší sa hrajú na veľkých jutuberov a keď sa im raz zadarí a za podarenejšie video vyinkasujú nejaké to euro, skáču od radosti... Nejaké to drobné privyrobenie by preto štát trápiť nemalo (koniec koncov, živiť ma to neživí a v rámci dobrovoľnosti len vytváram niečo naviac). No... evidentne som sa mýlil a mnohý vyššie spomínaný to majú buď nejak poriešené, vzťahujú sa na nich výnimky (napr. predaj záhradných prebytkov), alebo proste podnikajú načierno. Áno, aj keď si na stránku (alebo do free appky) drbneš nejaký reklamný systém, zarobíš na tom ročne päť päťdesiat a neodvedieš z toho daň tak vlastne odrbávaš tento štát.

A keďže ja odrbávať tento štát nechcem (hoci politická mafia s tým problém nemá), tak som pristúpil ku kroku číslo jedna: položil som ujovi Googlovi dotaz, že čo treba na predaj aplikácie. Vzápätí som narazil na problém číslo jedna. Mnoho článkov nemá uvedený dátum svojho zrodu, takže neviete, čo všetko v článku obsiahnuté je ešte v kurze. Tak napríklad účet v českej banke už ozaj mať nemusím. Okrem toho všetky články vo mne budili dojem, že sú písané pre tých, ktorý chcú na svojich appkách zarábať ťažké prachy a teda to s podnikaním myslia smrteľne vážne (Jako, ťažké prachy by potešili, no som realista a pre zarobenie ťažkých prachov to primárne nerobím :-) ). Situáciu tiež komplikoval fakt, že z právnicko-byrokratických žvástov som proste debil a potrebujem na to prekladač do "ľudskejšej" reči.

A tak som pristúpil ku kroku číslo dva. Prihlásil som sa do Porady a popísal svoj problém. To som ešte veril, že existuje nejaká tá hranica minimálneho "podnikateľského" zárobku, pod ktorím nemusím riešiť nič. Na Porade boli ľudia ochotný, radili skôr založenie živnosti (Moja prvá reakcia: čože??? pre takú sprostosť???), i keď objavili sa i zmienky, že by mohlo ísť o podnikanie podľa autorského zákona. Tam ďalej prítomný špekulovali, či sa potom neplatí niečo do literárneho fondu, páč program je vlastne text, takže ide o literárne dielo (Aj vám to príde strelené, alebo len ja som taký divný?). Keďže o podnikaní na autorský zákon som sa mnoho podrobností nedozvedel, upriamil som svoju pozornosť na živnosť a bližšie spoznával povinnosti s tým spojené.

Krok číslo tri. Začal som študovať, čo obnáša živnostenské podnikanie popri zamestnaní a... ono toho obnáša vcelku dosť. Od nutnosti riešiť zdravotné a sociálne odvody, viesť si nejaké to účtovníctvo, sám si vypĺňať daňové priznanie... S hrôzov v očiach som ešte stále dúfal, že ak sa to berie ako privyrobenie, tak mnohé z toho sa ma buď netýka, alebo pre to platia nejaké "zjednodušené" pravidlá (vypĺňanie akéhokoľvek byrokratického formuláru je mojou nočnou morou - ak ma raz za niečo zavrú, tak len preto, že som niekde niečo blbo vyplnil :-) ). Napríklad také odvody. Jasné, odvody platiť treba. Ale nejaké odvody za mňa platí zamestnávateľ. To nestačí? Budem vari využívať zdravotníctvo či sociálne služby tohto štátu vo väčšej miere len preto, že som spravil nejakú blbú appku vo svojom voľnom čase? S miernym rozčarovaním som navštívil stránku živnostenského úradu a pomocou kontaktného formulára odoslal svoj dotaz. Pár známych živnostníkov sa mi zdôverilo, že sami netušia, či majú všetko v súlade so všetkými platnými zákonmi, páč v tých zákonoch sa ani divá sviňa nevyzná a tak sú vlastne furt jednou nohou v lochu. Nuž, ako sa hovorí, neznalosť zákona neospravedlňuje, no zabúda sa dodať, že aby ste boli zákona znalý, musíte to buď niekoľko rokov študovať, alebo za drahý peniaz si najať právnika. Ak si chcete privyrobiť pár euro tak ste v p...

Odpoveď zo živnostenského neprišla, zato na Porade pribudol príspevok od chlapíka s prezývkou profesional, ktorý sebaisto vyhlásil, že na to živnosť netreba, ide o jasný prípad podnikania na autorský zákon a nemám veriť tým, ktorý sa mi snažia nahovoriť, že je to zložité, páč to zložité nie je. Pridal ešte pár riadkov, ako je to s odvodmi, daňou z príjmu a že nič ďalšie vlastne riešiť nemusím. Vyzeralo to jednoducho. Rád by som onomu profesionálovi veril, ako sa však hovorí, papier znesie všetko, internet ešte viac a internetový profesionál nemusí byť profesionálom skutočným. Okrem toho človek ľahko uverí informáciám, ktorým proste veriť chce (podobne ako priaznivci šibnutých konšpiračných teórií bezvýhradne uveria každej blbosti, ktorá tú ich teóriu podporuje) a tak že reku, si to radšej overím v oficiálnych inštitúciách.

Krokom číslo štyri bol teda e-mail na daňový úrad. Ešte v ten deň (v pondelok) som dostal info, že môj dotaz bol postúpený do "Centra podpory pre dane" v Banskej Bystrici. V piatok mi odtiaľ dorazil automatický e-mail, že dotaz pridelili na spracovanie a po víkende mi napísal istý pracovník finančnej správy čosi v tom zmysle, že daň z príjmu zaplatiť musím, daňové priznanie si musím podať sám a bolo by fajn viesť si nejaké účtovníctvo, alebo aspoň daňovú evidenciu, pričom ja účtovníctvo robiť neviem a čo je daňová evidencia netuším (a pochybujem, či to vie aj babka predávajúca na trhu vajíčka). Ohľadom ostatných otázok (živnosť alebo autorský zákon? ako je to z odvodmi? aké sú ďalšie povinnosti?) ma chlapík odkázal na živnostenský úrad, pretože odpovedať na to nie je v ich kompetencii. Na kontaktný formulár živnostenského portálu som sa tentoraz vykašlal (asi sa mu predtým nepáčila dĺžka dotazu a preto mi neprišla odpoveď) a poslal im e-mail obohatený informáciou, že ma na nich odkazuje finančná správa.

Z finačnej správy mi vzápätí prišiel ďaľší e-mail. Oslovila ma nejaká pani, ktorá chcela neodbytne riešiť DPH. Z toho som bol vybúraný jak kotlebovec po otvorení učebnice dejepisu. Veď v distribučnej zmluve spoločnosti Google sa dosti jasne píše, že ak predávam aplikáciu v rámci Európskeho Hospodárskeho Priestoru (nechcem si to komplikovať, takže Európa bude stačiť), tak ohľadom DPH je mojim zástupcom samotný Google, ktorý dépéháčku odvedie štátu kupujúceho a môj príjem už bude od nej očistený (plus bude očistený o 30-percentnú províziu, ktorú si nechá ujo Google). Pokúšal som sa ju zasvätiť do toho, ako predaj cez Google Play funguje, no ona si húdla svoje a splietala čosi o tom, že prijímam od Googlu službu (v čom sa v istom zmysle súhlasiť dá) a na základe toho musím platiť DPH (čo mi už akosi hlava nebrala). Celé mi to prišlo ako nezmyselné dvojité zdanenie a nasratý som odpísal, že ďakujem tomuto štátu za demotiváciu niečo tvoriť, zmluvné podmienky Microsoftu sú zrozumiteľnejšie ako zákony SR (zrejme aby tí správni podnikatelia a tzv "naši ľudia" mohli využívať medzery a tí drobnejší mohli byť v prípade potreby pokutovaní či buzerovaní za kraviny) a už mi vôbec nepríde divné, prečo mnoho ľudí tieto blbosti nerieši a privyrába si načierno. A že odpovedať nemusí.

Keď emócie ochladli usúdil som, že sme sa možno s pani nepochopili a dépéhačku riešiť nemusím (páč mi to fakt prišlo ako blbosť). A bol som odhodlaný celú vec dotiahnuť do konca už len preto, aby som poukázal na absurditu celého tohto procesu. Veď je smiešne, čo všetko musíte podstúpiť, keď si chcete privyrobiť pár drobných navyše. Pochopiteľne som na to nechcel mrhať dovolenkou, takže čas navštíviť úrady osobne sa naskytol o nejaký ten mesiac neskôr.

Mnohý ma odhovárali, vraj na úradoch sa aj tak prd dozviem a úradnícky personál toho zas moc nevie. Ďaleko od pravdy to nebolo. Pracovníčka na živnostenskom mi s dosti zmäteným výrazom na tvári habkavo prisvedčila, že asi pôjde o podnikanie podľa autorského zákona, s čím živnostenský úrad vraj nič nemá a na otázku, kam sa mám s tým obrátiť spomenula (rovnako zmätene a neisto) daňový alebo štatistický úrad. Presunul som sa do prvej zmienenej inštitúcie. Tam mi pracovníčka viacmenej potvrdila, že ide o podnikanie podľa autorského zákona, ale to už musím podávať priznanie elektronicky. Strčila mi do ruky nejaké papiere, že až si ich preštudujem, vyplním a podpíšem, tak ich musím osobne priniesť, aby som dostal onlajn prístup. Na ďalšie otázky ohľadom odvodov, či prípadných ďalších povinností mi bolo oznámené, že to nie je v kompetencii daňového úradu a mám sa obrátiť na príslušné inštitúcie.

Po asi 40-tich dňoch dorazila odpoveď zo živnostenského na môj e-mail (posielal som ho tam 3 odstavce dozadu). Tiež mi potvrdili, že ide o podnikanie podľa autorského zákona, živnosť netreba, ostatné otázky však nepatria do pôsobnosti ministerstva vnútra a vraj mám skúsiť ministerstvo kultúry. To už bolo na mňa trošku veľa, ministerstvo kultúry som preto nekontaktoval.

Zato som prišiel s vyplneným lajstrom na daňový dúfajúc, že mi teda zriadia ten elektronický prístup, načo mi však teta povedala, že som sa mal pred oným odovzdaním lajstra zaregistrovať na portále finančnej správy a až potom mi môžu zriadiť ten prístup. V duchu sa pýtam pána Boha (a je mi jedno, že som ateista), ktorý debil považoval za zábavné vymyslieť slovenskú byrokraciu do podoby labyrintu, v ktorom nájdete cestu k cieľu, len keď prešmejdíte dostatočné množstvo slepých uličiek. To jako mi tú registráciu nemohli spomenúť pri mojej prvej návšteve? Uvelebiac sa v čakárni na nepohodlných stoličkách zápasím s interfejsom webového portálu, ktorého vývojári zobrazenie na mobile nebrali moc do úvahy a keď som konečne vyplnil všetky políčka a odklikol registračné tlačítko (vlastne som ho musel odkliknúť viac krát, páč som na nejaké políčka buď zabudol, alebo vyplnil ich blbo), tak som dostal hlášku, že registrácia sa nepodarila, bo nejaká osoba s mojimi údajmi tam už registrovaná je. Ono to bolo tým, že prenajímam jeden byt, takže DIČ už mám, no to som pani predtým oznámil, ale buď to nebrala na vedomie, alebo na to zabudla. Každopádne, onlajn prístup mi napokon zriadila.

Poslednou zastávkou bola zdravotná poisťovňa. Niekde som totiž čítal, že je tam volajaká oznamovacia povinnosť. Išiel som tam s tým, že tam budem za debila, no pani pri priehradke bola vcelku ústretová a rovno mi povedala, že mnohé z toho, čo som si o tom prečítal alebo myslel neplatí. Však načo robiť veci jednoducho. Ak som to pochopil správne, tak zaregistrujú ma, až keď mi to začne zarábať (bohužiaľ od prvého centu, keďže samotná výplata zo zamestnania je vyššia ako nejaké bezodvodové minimum) a na základe ročného výnosu mi vyrúbia preddavky na ďalší rok, ktoré potom musím mesačne platiť. Takže čisto hypoteticky, ak vám appka nedajbože v prvý mesiac zarobí niekoľko tisíc (trebárs si ju všimne miestna celebrita a slovami "to je tak blbé až je to dobré" donúti ku kúpe svojich nasledovateľov, ktorý si to kúpia len aby boli in), ale potom už nič, to jako ďalší rok musíte platiť jak múrovatý aj keď nič nezarábate? Čo je to za blbosť? Vraj mám potom aplikáciu z obchodu stiahnuť? A to jako prečo? Je síce pravda, že moja hra s vysokou pravdepodobnosťou také šťastie mať nebude, ale aj tak. Kvôli pár predajom potom mesačne platiť nejaké centy... veď je to kravina na entú a celý proces bude nákladnejší ako zisk z odvodov! Ďaleko logickejšie mi prišlo to, čo napísal internetový profesionál - neplatím proste nič a po daňovom priznaní mi poisťovne pošlú, čo treba doplatiť. Nakoniec však z tety za okienkom vypadlo, že je tu istá možnosť spätnej registrácie, ktorá prebehne len keď niečo zarobím, odvody sa doplatia a registrácia bude následne zrušená, aby v prípade zárobkov v ďalšom roku bola opäť spätne vytvorená. Asi to nie je celkom košér a znie to ako škrabkať sa ľavou rukou za pravým uchom, no asi je to v takomto prípade to najlepšie čo sa dá zvoliť.

Čo napísať na záver? Že slovenská legislatíva buď ABSOLUTNE nie je pripravená na takýto druh privyrábania popri zamestnaní, alebo žiadna inštitúcia nie je schopná Vám poskytnúť ucelený a jasne zrozumiteľný prehľad vašich povinností. Každý úrad sa hrá na vlastnom piesočku, nevidí nič mimo svojej úzkej špecializácie a často na vaše otázky odpovedá odkazom, či citáciou zákonov, ktoré sa neprávnikovi ťažko čítajú, obsahujú množstvo klauzúl a odkazov na ďalšie zákony. Ak čakáte návod v podobe postupnosti jasne zrozumiteľných krokov, tak k ničomu takému sa nedostanete. Nebolo by proste jednoduchšie ak by malé privyrobenie (napr. do 500 eur ročne) popri zamestnaní bolo oslobodené od viacerých povinností? Ono je to ako s pirátstvom (hudba, filmy, softvér). Zjednodušte proces predaja a klesne počet "pirátov". Zjednodušte pravidlá privyrábania a mnoho ľudí to prestane robiť načierno.

Takže ešte pozriem ako vyzerá to elektronické daňové priznanie... snáď tam budú zrozumiteľné popisky a málo políčok... Aha, tak asi nie...